Byť introvertom nie je na škodu

„Kedysi som bola úplný introvert, teraz som tak 50 na 50.“
„Čo? Ty a introvert? Hm, myslím, že to si iba príliš sebakritická.“
Toto mi, úplne v dobrom, povedal kamarát pri rozhovore o našich temperamentoch. Zaujímalo by ma, kedy sa slovo „introvert“ stalo nadávkou.

Je to tak, naozaj som od prírody introvert. Näjväčším príznakom bolo moje správanie v škôlke, kde som si nosila osemsmerovky. Lúštila som ich počas dňa, aby som sa nemusela hrať s deťmi na obchod, naháňačky a podobné extrovertné hry. Moje sebavedomie v tom čase bolo ešte ako-tak funkčné, pretože hlavne rodičia vo mne vďaka tomu videli génia.

Problémy v škole

Horšie to začalo byť v škole. Kto je introvertom, vie, že s hĺbavosťou sa prirodzene spája aj pomalosť. Skrátka – keď sa idem prepracovať k výsledku, idem naistotu, idem krôčik za krôčikom a všetko si prekontrolujem. Trikrát. To mi začali učitelia vsugerovávať ako negatívnu vlastnosť. Uverila som im, a tak som si o sebe namiesto toho, že som hĺbavá a pozorná, začala myslieť, že som skrátka iba pomalá.

Nedávno som to celé začala vnímať v úplne inom svetle. Prihlásila som sa na herecký krúžok a do rečníckeho klubu. Na týchto miestach som nachádzala mnoho introvertov. Paradoxne. Najzaujímavejšie bolo, že tí po mnohých stránkach extrovertov prevyšovali.

Rozdiel medzi extrovertom a introvertom

Vysvetlím prečo. Predstavte si obchodníka s kvetinami, ktorý vám predáva síce krásnu, no pomerne všednú púpavu. Obyčajný púpavový kvet. Opisuje ho ale ako majstrovské dielo (najkrajšie na tom je, že ho skutočne tak aj sám vníma) a predáva vám ho tak dobre, že neodoláte a nakoniec si ho kúpite. No potom je tu druhý obchodník. Ten vám však nič neponúka, pretože svoj produkt ešte nedokončil. Je ním krásna kytica s laliou uprostred ozdobená rôznymi dekoráciami, farebne dokonale zladená. Keby ste ju videli, možno by ani nebolo treba, aby vám o nej obchobník povedal čo i len slovo. Hneď by ste sa do nej zamilovali a kúpili ju. On ju ale na pult nikdy nevyloží, pretože nikdy nie je pre neho dosť dokonalá, stále na nej niečo prerába, dorába, opravuje.

Prvým obchodníkom bol extrovert a tým druhým typický introvert. Kvety predstavujú ich vnútorný svet, myšlienky, nápady, podnety, otázky, … Všimnite si, akým rozdielnym spôsobom s nimi nakladajú.

To, čo som si všimla, že všetci tí introvertní rečníci a herci robili správne, bolo, že objavili krásu svojej kytice. Priznali si, že aj keď nie je dokonalá, je úžasná, osobitá a prepracovaná. A išli s ňou na trh. A hádajte čo. Fungovalo im to. Fungovalo to aj mne. Bude to fungovať aj vám?

Ivet Tomášková